Sú ženy, ktoré musia svojich partnerov počítať a robiť si zárezy na posteli. Ja nemusím, ja mám na to človeka. Je zvláštne, že si zapisuje len tých, ktorí sa snažili dostať do mojej vagíny a podarilo sa im to. Ktovie, prečo ho nezaujímajú tí, čo sa dostali do mojej hlavy a neviem ich odtiaľ dostať von.
Odo mňa všetci odchádzajú bez slova. Šak viete. A niektorí, ktorí odišli, ma bolia dodnes, niektorí ma bolia opakovane, niektorých som skrátka škrtla zo svojho zoznamu a niektorí, kurvadrát, omínajú tak veľmi, že mám chuť sa zdrať z kože a nasoliť, lebo by to bolo príjemnejšie trávenie voľného času.
Musím sa odsťahovať. Som ako nomád, proste musím odísť z bytu, v ktorom spával, v ktorom ma bozkával, v ktorom bol odporný na mojich obľúbených filmových hrdinov... z bytu, v ktorom ho všetky baby žrali a jeho prirodzený šarm dostal aj domovníka. Nevládzem spávať sama vo veľkej vŕzgajúcej posteli, keď ma nemá kto podvedome chytiť za zadok a dať mi námesačný bozk. Viete, aké sú námesačné bozky? Keď v noci nespíte a dívate sa na človeka, ktorý spokojne odfukuje. A ten človek sa zrazu zavrtí, vtisne vám bozk na čelo a pritiahne si vás bližšie, lebo sa tak cíti lepšie. Také bozky rozdával a boli najkrajšie zo všetkých.
Občas sa nevyhnete dvojitému videniu jednej veci. Z niekoho sa vám podlomia kolená, lebo je skrátka úžasný a akosi si zabúdate uvedomiť, že ten druhý je v inom svete. Vo svete, v ktorom je sex voľnočasová aktivita a v ktorom je láska tak akosi...navyše.
A viete čo? Je to dobre, lebo vás to učí byť tolerantnými a menej máte potrebu znásilňovať pocity iných. Zmierite sa. Postavíte sa pred zrkadlo, poviete "Nemiluje ma" a ostriháte si vlasy. Bude vám ľahšie. O štyri pramienky...
Inventúra
17.12.2013 07:35:30
- | stály odkaz
Komentáre
som tej mienky: