Surr Nereálna

Odišiel som z mesta. Do tej chaty, do ktorej si mala prísť za mnou, ale potom si si našla frajera a zrazu si sa akosi prestala zaujímať. Možno to bola aj moja chyba. Tiež už nie som sám. Rozmýšľal som, či ti to povedať alebo nie, lebo viem, že si rapel a že také veci znášaš ťažko. Ale nakoniec si sa to aj tak dozvedela. Chvíľu si bola strašne odmeraná. Potom si začala byť uštipačná a ja som bol rád, lebo tú hru na pokojnú a rozvážnu som ti aj tak neveril.

Trávili sme spolu denne kvantum hodín, za posledný polrok. Vlastne sa celkom čudujem, že sme sa ešte navzájom neznenávideli. Nemáme nič spoločné. Vôbec nič. Nejeme rovnaké jedlá, nepijeme rovnaké nápoje, nepozeráme rovnaké filmy a nečítame rovnaké knihy. Neobdivujeme rovnakých ľudí a nesmejem sa rovnakým veciam. Keby som tak vedel, o čom sme sa to celé tie mesiace denne bavili... o sexe, iste. Ale nemohlo to byť len o tom, keď sme vydržali tak dlho. Zanedbával som všetky svoje povinnosti! A ty si navine!

Sedím tu sám, lebo som rád sám a vystačím si. Chrúmem studenú pizzu a pijem pivo z plechovky. Dívam sa na ten blikajúci kurzor a preklínam deň, keď som si povedal, že potrebujem ďalší titul. Preklínam ho skoro tak veľmi, ako ten, keď som ťa stretol! Spomínam si, ako som ťa prvýkrát počul. Strašne si sa smiala. Bol som vtipný, to mi ide. Stále dookola si mi opakovala, že som debil a mne sa to páčilo, lebo debil tak trochu som a ty si to aj tak hovorila cez smiech a sladko. A inak, aj ty si! Potom som ti povedal, že s tebou viac nechcem hovoriť. Strašne si plakala. Ale to som už nepočul, lebo vieš, ako neznášam ženský plač. Ako si vôbec mohla kvôli mne plakať, veď som debil...

Vieme o sebe skoro všetko. Vieš, akú najväčšiu traumu som v posteli zažil, prečo mám na svoju sestru už viac ako dvadsať rokov ťažké srdce a čo som robil s Fínmi vo Fínsku. A ja zas viem, ktorú časť môjho tela by si vo všetkej počestnosti chcela cmúľať do zbláznenia, aké hlúpe filmy pozeráš a potom si z nich smutná a akí muži sa ti páčia, aj keď si odmietaš priznať, že sú vlastne celkom rovnakí. Poznáme sa dokonale. Keby sme chceli, mohli by sme byť aj spriaznené duše, ale toto keď ja počujem, šľak ma ide trafiť. Ako môžeš vôbec veriť na dušu, veď si celkom múdra?

Ja viem, že ti chýbam. Lebo sme najlepší kamaráti, aj keď tomu sami neveríme. Mal by som sa ti ozvať. Mal by som ti odpísať aspoň na jednu smsku, lebo ťa poznám a viem, že si teraz v hlave skladáš asi tak stodvadsiaty scenár toho, čo všetko sa mi stalo, ako sa už nikdy nevrátim a že budem len peknou spomienkou. A určite pri tom reveš. Zabil by som ťa za tieto myšlienky!

Nepíš mi už. Nepýtaj sa, kde som. Lebo tú dizertačku v živote nedopíšem a ty budeš navine! Ja sa ozvem. Raz. Niekedy. Keď budem mať čas a chuť. Lebo budem chcieť počuť, ako oceňuješ môj humor. Som v ňom dobrý, však? Nikdy by som neodišiel iba tak. Ty to vieš. Nech som na akejkoľvek úrovni cynizmu, toto by som ti nespravil.

Mám ťa rád, ty ceckatý debil.

A už ma neotravuj, chcem byť doktor!

Aby som ťa zasa mal čím ohurovať...