Surr Nereálna

„Vítam vás na dnešnej skupinovej terapii,“ pokojným hlasom sa prihovoril doktor Wolt k pacientom. „Ako prebehol váš týždeň?“
„Ja, ak by som teda mohol začať...“ postavil sa Paľo, 25 ročný vysoký muž.
„Nech sa páči, Pavol, začnite...“
„Môj týždeň nebol veľmi náročný. Som tu už mesiac a cítim sa stále lepšie. Preto som si pre vás pripravil hru. Včera som pomáhal našej Nataške s upratovaním. A chcel by som vás všetkých požiadať, aby ste si ju zahrali so mnou. Do tejto miestnosti som ukryl 5 vecí. Každý, kto vec nájde, s ňou smie urobiť, čo chce,“ usmial sa.
„To je skutočne veľmi kreatívne, Pavol. Čo na to vy ostatní?“ spýtal sa doktor Wolt.
Skupina sa usmieva, uznanlivo kýve hlavou.
„V poriadku, nuž tak teda, Pavol, vyberte si hľadačov...“ prehodí si doktor Wolt nohu cez nohu a pokojne sa usmieva.
„Ja by som si vybral Táňu, Petru, Roba, Aďa a vás, ak môžete.“
„Ale isteže,“ s úprimným úsmevom sa doktor postavil.
Ľudia začali chodiť po miestnosti a hľadať. Prvá našla Petra.
„Našla som bonbonieru za skriňou!“
„Vynikajúco, Petra, čo s ňou urobíte?“ spýtal sa doktor.
„Otvorím ju a podelím sa s ostatnými.“
„Počuli ste, skupina? Petra sa s vami podelí. Je to od nej veľmi pekné, myslí aj na vaše blaho, chce vás potešiť, naučila sa tu nebyť egoistkou. Výborne, Petra, podeľte sa,“ povedal s úsmevom Wolt.
Skupina hľadá ďalej. Druhý našiel Aďo.
„Našiel som krabičku cigariet v koši!“ natešene skríkne.
„Skvelé, Adrian. Čo s ňou urobíte?“ pýta sa Wolt.
„No v krabičke je 19 cigariet, v skupine fajčíme ôsmi. Takže sa podelím s ostatnými. A ostane nám aj na večer.“
„Výborne, Adrian. Vidíte, skupina? Adrian sa s vami podelí, dnešná poobedná cigareta teda padne všetkým fajčiarom na úžitok. Adrian chce, aby ste sa upkojili s ním. Je to krásne, Adrian,“ usmeje sa doktor.
Skupina začne hľadať ďalej. Táňa a Robo nájdu naraz.
„Ja mám!“
„Aj ja!“
„Čo ste našli?“ spýta sa Wolt.
„Ja som našiel DVDčka Pána prsteňov,“ povie Robo.
„A ja mám 4 balíky popcornu,“ usmeje sa Táňa.
„A čo s tým budete robiť?“
„Tak asi požiadame sestričky o otvorenie miestnosti s projektorom a urobíme si filmový večer.“
„No a tie pukance si môžeme dať k tomu,“ usmeje sa Táňa.
„Je to krásne, skupina. Ako na vás vaši spolupacienti myslia. Chcú vám všetkým urobiť radosť, podeliť sa aj o to málo, čo majú. To je cieľom našej terapie. Nuž teda, vidím, že sme odviedli obrovský kus práce. Teší ma to. Všetci si spoločne zatlieskajte!“
Skupina začne tlieskať.
„Je rad teda na mne...,“ doktor začne chodiť po miestnosti, sadne si k svojmu písaciemu stolu, otvorí šuflík a nájde revolver.
Usmeje sa, vezme ho do ruky, pozrie smerom ku skupine a začne strieľať po miestnosti. Po chvíli sú všetci mŕtvi. Usmeje sa a povie: „Tak vidíte, skupina... aj ja vám chcem iba dobre. No nie je to krásne?“