Surr Nereálna

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Slepá ulička

Bolo asi pol jednej ráno. Vonku pršalo a ľudí bolo všade málo. Pár bezdomovcov sa zohrievalo pri nemocničných fukároch a kde-tu sa objavila partička opitých vysokoškolákov, ktorí si užívali sobotné akcie v kluboch s rohypnolovými čašníčkami.

Nevzala som si dáždnik, len som si na hlavu hodila kapucňu, pod ňu bezpečne ukryla slúchadlá a kráčala na koniec ulice. Väčšinou chodím vľavo, k lavičke na námestí, kde sa križujú električkové trate a najväčšia tma je pod zabudnutou pouličnou lampou. Zvyknem si tam sadnúť, zapáliť cigaretu a dívať sa do Nikam. Okolo neprejde väčšinou ani noha, pár zblúdilých duší, ktoré čakajú na posledný spoj, stojí na druhej strane a nervózne prešľapujú v uzimenej noci.

Dnes som ale šla vpravo. Lebo tam som ešte nebola a povedala som si, že je možno čas skúšať nové odbočky. Mám topánky vychodené len na jednu stranu a s tým predsa treba niečo urobiť.
Prešla som pár ulíc s domami, v ktorých sa nesvietilo. Na konci jednej z nich som zasa odbočila vpravo a v jednom okne na prízemí sedela mladá žena v nočnej košeli a uspávala dieťa. Chvíľu som sa na ňu dívala. Mala dlhé blond vlasy a v tvári veľa lásky. Stále to dieťa bozkávala na holé čelo a čosi rozprávala. Možno spievala.

Tak som sa odtrhla pohľadom od toho výjavu a šla ďalej. Prišla som kamsi, kde som ani nevedela, že sa v širšom centre mesta dá prísť. Do slepej uličky. Neviedla nikam, bolo tam len pletivo a záhrada. Cez plot liezla túlavá mačka, ktorej som nechcela narušiť teritórium, tak som sa vrátila naspäť. Lebo ak ste v slepej uličke, nemôžete urobiť nič iné, len sa vrátiť nazad a prejsť si tú trasu od Niekiaľ po Nikam znova.

Kráčala som nocou v premočených teniskách, s mokrými vlasmi a nutkavou potrebou odísť niekam, kde by ma už nikto nenašiel. Niekam, kde by neexistovali bývalé lásky súčasných lások, krik, komunikačné šumy a opití pubertiaci. Niekam, kde by sme ja a moje duševné franforce boli proste sami.

Ale to sa nedá, tak som si len ďalej blúdila uličkami a do uší mi hrala Tá naša, scenáristická, ktorú sme si vymysleli, keď boli rodičia ďaleko, Pánboh vysoko a fľaša plná:

Jdou bubáci neví kam.
Jdou bubáci neví kam,
říkaj, že jdou do nikam,
říkaj, že jdou do nikam.

Samota je šílená.
Samota je šílená,
vize lásky vzdálená,
vize lásky vzdálená.

Má milá mi umřela.
Má milá mi umřela,
konec světa spustila,
konec světa spustila.

Všichni tady umřeme.
Všichni tady umřeme,
svět je divný, půjdeme,
svět je divný, půjdeme.

Kdo miluje neumře.
Kdo miluje neumře
a bude zase dobře
a bude zase dobře.

- | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014