Keď som Evu uvidela prvýkrát, mala v ruke knihu Bruno v hlavě a široký úsmev jej zdobil strojček na zuby. Začala som ju zbožňovať okamžite, bola to stelesnená roztomilosť a pozitivizmus. Skrátka, všetko, čo mne chýbalo a po čom som bytostne túžila. Preto sa stala jednou z mojich najbližších sudičiek.
"Hele, tohle se ti bude líbit, věř mi," podávala mi tú knihu a do rozžiarených očí jej padala ryšavá ofina.
Mala pravdu, ľúbilo sa mi to úplne najviac. Celá tá kniha bola ako tristo strán, ktoré ktosi vytrhol zo mňa a dal im zvláštnu, červeno-čiernu psychadelickú obálku.
Hovorí sa v nej o tom, že keď sa ľudia spoznajú na internete, mali by pochopiť, že spôsob, akým dospejú k fyzickému stretnutiu, by sa mal odohrať v PRESNE opačnom poradí, ako to je, keď niekoho stretnete v bežnom živote.
Najprv spoznáte dušu chatujúceho (5), potom jeho hlas (4)... a potom to vždy všetci dokurvíte, pretože skočíte na jednotku skôr, ako by ste mali. Autori tvrdia, že človek by sa mal s niekým, koho stretol virtuálne, zblížiť reálne tak, že by sa s ním mal stretnúť v tmavej miestnosti bez okien, najprv si k nemu privoňať (3), potom sa ho dotknúť (2) a až potom, keď to všetko bude v poriadku, zasvietiť a pozrieť sa (1) do tváre toho, koho ostatné zmysly prijali, pretože operujú s Exupéryho názorom, že oči klamú a to podstatné im je neviditeľné.
Roztomilá metóda, nikdy som ju neskúsila, hoci som vždy chcela.
Odkedy som o tom však čítala, povedala som si, že nebudem ľudí súdiť na prvý pohľad, ak ich spoznám najprv inak, než pohľadom. Nedarí sa mi.
Spomínam si, ako skoro ráno som v ten deň vstávala. Bola celkom zima a ja som šla po Teba na to najmenej romantické miesto na svete. Autobusovú stanicu. Tak trochu som tušila, ako asi vyzeráš, ale jednak naozaj zle vidím a jednak fotky klamú úplne rovnako, ako ľudia na nich, takže sa mohlo stať čokoľvek.
Kráčala som k Tebe pomaly, aby som Ti dala možnosť ujsť, keby si veľmi chcela, ale Ty si, ktovie prečo, ostala stáť.
Nepodarilo sa mi chytiť taxík asi hodinu. Možno to tak bolo práve preto, aby si si to mohla ešte stále rozmyslieť. Ale bola si vytrvalá. Nervózna, uzimená, unavená... ale vytrvalá.
Napokon som si Ťa priviedla domov a povedala tú vetu, ktorej stále nemôžem uveriť... a tak si sa vyzliekla a šla ku mne do postele, lebo asi si vlastne nemohla urobiť vôbec nič iné.
Zatvorila som oči a tam sa vtedy odohralo moje 3...2...1... a štart.
Ovoniavala som každý kúsok Tvojho hebkého, alabastrového tela a zjedla som asi kilo Tvojich vlasov, ktoré sa mi stále zaplietali okolo jazyka, keď som Ti bozkávala krk.
Dotýkala som sa Ťa a skúmala, čo mi o Tebe moje prsty povedia... boli výrečné...
Keď si potom zaspala, otvorila som oči a pozerala sa, čo sa mi to stalo. Čo je to za dokonalú bytosť, ktorá vedľa mňa spokojne odfukuje a vôbec nepúšťa slinky, hoci mi to sľúbila...Nemohla som prestať. Nemohla som prestať dívať sa na Tvoje oblé krivky, do ktorých som ešte pred chvíľou hrýzla, na Tvoju pokojnú, spiacu tvár, ako z reklamy na rozkošnosť, na Tvoje neposlušné kučery, s ktorými som sa spriatelila až o mnoho nocí neskôr...
A ja som sa zamyslela nad Brunom a jeho knihou a vravela som si, že asi nemal pravdu. Že ak moje oči vidia vedľa seba to všetko, nemôžu predsa klamať. Hovorili pravdu, viem to, keď moje oči klamú, škúlia. A ja som mala vtedy zrak úplne čistý, som si istá. Keby som škúlila, smiala by si sa mi, poznám Ťa. A Ty si sa mi nie.
Na prvý pohľad som vedela, že ostaneš a nemusela som sa na to všetko vôbec dívať cez prsty.
Oči neklamú... ani nos, ruky, uši a jazyk... ale tú skutočnú pravdu vám povie iba Šiesty zmysel.
Na prvý pohľad
04.01.2015 21:00:15
5-4-3-2-1
- | stály odkaz
Komentáre
:)
leto