Surr Nereálna

Chcem sa s tebou milovať. Hneď tu a teraz. Nadýchnuť sa ranných perín. Mäkkých a poddajných. Aby si pamätali, čo sa v nich bude diať. Pritisnúť sa k tvojmu odhalenému chrbtu a pobozkať ťa na rameno. Nemôcť prestať. Až kým nezačneš priasť... a my budeme zasa tam, kde sme boli. Lebo viem, ako rád si nechávaš chrbát hýčkať. Ako sa ti páči, keď ti na ňom spájam perami znamienka a dlhými nechtami ti naň kreslím obrazce.

A potom? Potom by sme mohli ísť von. Prejsť sa. Vzal by si ma do parku pri Fidlovačce, lebo vieš, že tam mám ten kameň, ktorý ľúbim. A ja by som ťa vzala na námestie, postúpať si pre šťastie po tej čudnej mačacej hlave. A potom by sme šli spolu hore a po tísici raz premýšľali, ako to ten Václav urobil, že na toho koňa tak vysoko vyliezol.

Začali by sme byť hladní. Lebo my sme stále hladní, len na to zabúdame. Vzal by si ma niekam, kde hrá pomalý jazz a ja by som ti dovolila hrabať sa mi v tanieri. Lebo to neznášam a ty rád škádliš. Objednal by si si stejk. Veľký, stredne prepečený. A vybral by si z vínneho lístka Tokaj, lebo obaja pijeme biele a ja mám rada sladké. Ale najprv by si sa poobzeral, či ťa nevidí nik z vínneho klubu, aby si nemusel priznať, že tie suché vína chutia ako podošva.

A nakoniec, keby sa prišiel čašník spýtať, čo si ešte prosíme, pozreli by sme sa na seba, usmiali, pokrčili nosy a ty by si ho s úškrnom požiadal o créme brulée, lebo je taký... náš. A cestou odtiaľ, pri večernom šere, by som ťa na chvíľu pustila, zbehla do trafiky a kúpila Camelky a dve horalky. Lebo takí už sme. Nesmial by si sa mi. Je nám to prirodzené. Cestou domov by si ma pokojne nechal prihovárať sa bezdomovcom a mladým chlapcom so škrtidlami na bicepsoch. Nesúdil by si ich. Ani mňa. Nič sa mi predsa nemôže stať, kým som s tebou.

Pod korunami stromov by si si ma privinul silnejšie. Akoby si sa bál, že ma vari odfúkne. A ja by som sa zasa spýtala, či si nekúpime mačku. Pobozkal by si ma na čelo, ale nevzdávala by som sa. Vzala by som ti ruku a začala si ňou hladkať brucho.
„A dievčatko?“ zaklipkala by som dlhými mihalnicami a ty by si iba pokrútil hlavou a smial sa.
„Raz, Noštek, raz,“ pobozkal by si ma na spánok a všetko by bolo dobré.

Doma by som ti urobila kakao a nakrájala horalky na tanier. Na malé obdĺžničky. Namáčali by sme si ich do hrnčekov sediac na zemi pri gauči. Túlili by sme sa k sebe a ja by som ťa hrešila, že nemáš ponožky. Tak by si mi jednu vyzul a natiahol si ju. Na tie veľké nohy!
„A sme si kvit, pšt,“ strčil by si mi horalku do pusy a zadíval sa na Nilesa na monitore, ako prevaľuje na jazyku víno. A obaja by sme sa smiali ako šialenci na replike o neskorej odrode tramínu. Som si takmer istá, že nik iný sa pri tom toľko nesmeje.

Mesto by sa zahalilo. Do takej tmy, až by nás to vyhnalo oboch na balkón. Strčil by si mi do ruky pohár s citrónovou vodou, lebo vieš, že pri fajčení a vlastne stále, bývam smädná, a sadli by sme si von. Do ticha. Ja do tureckého sedu a ty s vystretými prekríženými nohami na hornom okraji balkóna. Otvorila by som balíček a jednu Camelku otočila naopak. Pre šťastie. Podala by som jednu tebe, druhú sebe a kým by stúpal dym, držala by som ťa za ruku. Lebo máš dlane, z ktorých rada čítam.

Kým napustím vaňu, natiahneš nám čisté návliečky. Lebo som sa na teba pozrela ako zdochýňajúci bernardín. Tak to urobíš, aj keď to nemáš rád. Ja to mám ešte viac nerada! Mali by sme sa vrátiť k tej debate o tete, ktorú by sme zato platili a už keď tam bude, nech umyje okná a vyčistí záchod, nato sme tiež fajnoví.

Potom ku mne priskočíš, celkom nahý a začneš ma vyzliekať. Nasypem do kúpeľa soľ, cez tú penu pekne praská. A obaja vydávame tie zvláštne zvuky, o ktorých si myslíme, že odbúrajú prvotný šok z horúcej vody. Pritisneš si ma, prejdeš prstami po línii môjho tela a ja tlmene vzdychnem a zatvorím oči. Rada ťa cítim. Vo vzduchu a blízko.

Na dobrú noc ti predčítam zo životopisu Coco Chanel. Lebo ju milujem a ty sa rád uškŕňaš nad jej výrokmi. Potom nám pustíš ďalšie tri časti Frasiera, v polovici prvej zaspíš, ja ti budem žmoľkať kľúčnu kosť medzi perami a potom ho vypnem. Zobudíš sa po hodine, na zvláštny pocit, že nič nepočuješ. Počítač je vypnutý a mechúr plný. Usmeješ sa. Zasa som to urobila za teba, lebo šetriť elektrinou sa má! Vstaneš a naboso prejdeš do kúpeľne. Keby som bola hore, zamrmlem, že si máš dať papuče, hoci ich sama nenosím, ale je to taký tik. Pozrieš sa cestou do okna toho muža, ktorý stále svieti. Svieti. Spokojne pokýveš hlavou, vycikáš sa a ľahneš si ku mne. Objímeš ma a chvíľu hladkáš, lebo vieš, že sa rada zobúdzam na tvoj dych na mojom uchu.

A až ráno vstaneme, obliečky budú mať zasa o čom rozprávať ostatnej bielizni v koši.

Milujem, keď ma miluješ.