Mala som na sebe krikľavo žlté pančuchy, ktoré sa mi neustále zosúvali, ako som sťahovala brucho a z dekoltu mi vyliezali nabobtnané prsia. Nikto na svete si nedá push upku, keď má veľkosť 95D. A vlastne vôbec neviem, prečo som sa takto obliekla, vyzerám ako šľapka, čo chce zbaliť fanúšika brazílskeho futbalu. A pritom šlo o čosi celkom iné. Neviem, či má Konštantín rád futbal, ale určite som ho nechcela zbaliť. Už nie. Priznávam, že kedysi by to bol primárny dôvod nášho stretnutia. Ale dnes sme už len priatelia, ktorí o sebe vedia toľko, že keby sme sa rozhádali, asi by sme sa museli navzájom zabiť.
Sŕkala som ľadové latté a na terase okrem mňa nesedel vôbec nikto. Bolo zatiahnuté a slnko svietilo cez oblaky. Neznášam, keď tak páli oči, cez oblaky je to oveľa horšie, ako keď svieti bez nich. Každý chlap, ktorý prešiel okolo a bol fešák, mohol byť teoreticky on. Do dvierok kaviarne zrazu neuroticky vbehol chlap v obtiahnutých džínach, čiernej košeli s jemnými prúžkami a so slnečnými okuliarmi. Sadol si oproti mne, vystrel nohy, prekrížil ich a sŕkol si z mojej kávy.
"Dávaš si tam mrte cukru," díval sa kamsi celkom inam a ja som s otvorenými ústami pozerala na obraz, ktorý sa mi naskytol.
Myslím, že som nepovedala vôbec nič. Neviem, nespomínam si, asi som mala chvíľkovú porážku. Dal si dolu okuliare a usmial sa a ja som v ňom spoznala toho človeka, s ktorým som si tri a pol roka chatovala, ale stále som bola úplne ticho.
"To som došiel nato, aby si sa so mnou nebavila?" nahol sa ku mne.
"Ahoj," vyšlo zo mňa a on sa oprel, založil si ruky na prsia a čakal, kým sa rozhýbem.
"Prečo ma tak skúmaš?" usmial sa po chvíli, keď som nemohla z jeho tváre spustiť zrak.
"Rozmýšľam, ako by si vyzeral v maske," povedala som úprimne a Konštantín sa rozosmial, až nebol schopný čašníčke povedať, akú chce kávu. "Dá si presso bez všetkého a rovno mu prineste dvojité," povedala som.
"Si presne taká, ako som čakal," stále mal tie ruky na prsiach.
"Prečo si odo mňa držíš odstup?" spýtala som sa a on sa najprv zamračil, potom pozrel na svoje ruky a uškrnul sa.
"Nemala by si čítať toľko populárnej psychológie, sú to dristy," stále sa tak potuteľne usmieval, že som vôbec nevedela, čo si o tom myslieť.
Priniesli mu kávu a čokoládový keksík, ktorý vyzeral ako mydielko, automaticky preložil na môj tanierik.
"Ako si to myslel, že som taká, ako si čakal?"
"Máš také smiešne pančuchy."
"Ako smiešne?" skoro som sa urazila.
"Sú také krikľavé a na tých tvojich krátkych nohách... proste, v dave miliónov ľudí by som vedel, že si to ty. To bol kompliment," zdvihol obe obočia a na čele sa mu urobili tri horizontálne vrásky.
Myslím, že som sa správala úplne neočakávane, pretože hoci som sa mu chcela veľmi hodiť okolo krku, sadnúť si mu na kolená a pišťať mu do ucha, ako som rada, že ho vidím, držal si zvláštny odstup, ktorý som nepredpokladala.
"Poďme sa prejsť, ukážem ti jeden sad," povedala som a kráčali sme vedľa seba v príjemne chladných uliciach pomerne veľkého mesta. Tyršove záhrady mám rada, je tam upokojujúca fontána. Milujem zurčanie vody. Sadla som si pod strom oproti fontáne a on si sadol vedľa mňa. V ústach žužľal steblo trávy, hlavu mal zaklonenú a zhlboka dýchal.
"Si zo mňa sklamaná?" spýtal sa po chvíli.
"Trochu."
"Vedel som to. Zidealizovala si si ma, asi je to aj moja chyba," mykol ramenami. Vyzeral smutne.
"Hej... myslela som si, že budeš, čo ja viem... vrúcnejší," mykla som ramenom tiež a on sa zarazil.
"Hm?"
"A čo si si myslel, že som čakala krajšieho chlapa? Nebuď debil, vieš dobre, ako vyzeráš," zatvorila som oči a oprela sa hlavou o mohutný kmeň stromu.
"A čo som ťa mal pojebať v kaviarni na stole, aby si mala pocit, že som adekvátne vrúcny?"
Zodvihla som si okuliare a dala si ich na hlavu. Potrebovala som vidieť do tváre chlapovi, ktorého moja potreba mentálnej intimity tak vydesila.
Spoznali sme sa na sado-maso webe a pôvodný plán bol, že budem robiť jeho subku. Celý ten Fifty shades boom tam však privial toľko ľudí, ktorí tomu vôbec nerozumeli, že sme sa časom skrátka presmerovali na Facebook a písali sme si o úplne normálnych veciach bez erotických kontextov. Hovorili sme spolu každý deň, vedela som aj veci, ktoré nevedeli ľudia, ktorých poznal osobne. A asi tam bol problém. Zrazu to bolo skutočné a on sa zľakol konfrontácie... alebo bol možno zvyknutý na ženy, ktoré po ňom vrhali maternicami, neviem. Keď sa voláte Konštantín a ste psychiater, ľudia si vás pamätajú. Na tom webe boli hlavne muži jemu podobní. Vzdelaní, sexy, s pôsobivou kariérou... lebo práve takí chlapi nevedeli, kde nájsť uspokojenie, ktoré potrebovali, bez toho, aby ich spoločenský status bol akokoľvek narušený.
Celé sa to pokazilo. Môj pocit, že už môžeme spolu hovoriť otvorene aj naživo, bol úplne mylný. Krížil ruky aj nohy a keby sa nehanbil, isto by krížil aj oči. Nech som sa spýtala na čokoľvek, odpovedal stroho a keď sme sa lúčili, pobozkal ma na líce a povedal "Čítame sa.".
Prišla som domov a dívala sa na päť litrov plnenej papriky, ktorú som mu urobila a prežívala ďalšie svoje mentálne zrútenie a životné zlyhanie. Rozmýšľala som, prečo to celé dopadlo tak, ako to dopadlo a prečo moji priatelia nie sú schopní správať sa tak, ako to vyžadujem a potrebujem. Prečo sa ľudia za obrazovkou počítača cítia natoľko komfortne, že im nevadia žlté pančuchy alebo priveľa cukru v káve.
Zospodu zazvonil zvonček. Nešla som k nemu inštinktívne, niekto už tej poštárke hádam otvorí.
Keď sa ozvalo klopanie, utrela som si sopeľ a slzy do rukáva, zhlboka sa nadýchla a šla otvoriť.
"Bol som hladný," stál opretý o zárubňu.
"Konštantín, čo tu robíš?"
"Prišiel som počúvať, ako ma ako jediná na svete voláš celým menom," strčil do mňa, vyzul si topánky, povolil opasok a ľahol na gauč. "Strašne by som si dal tú plnenú papriku," uškrnul sa.
"Ako vieš, že som..."
"Poznám ťa tri roky, viem o tebe všetko."
"Akože čo napríklad?"
"Napríklad viem, že nosíš farebné pančuchy, pretože síce neznášaš, keď sa na teba niekto díva, ale vzhľadom na oblasť tvojho pôsobenia musíš byť výrazná, aj keby nasilu. Viem, že keď k tebe niekto príde, vždy mu uvaríš jeho obľúbené jedlo, lebo je to tvoj spôsob, ako povedať, že toho človeka ľúbiš. Viem, že sa ti teraz chce plakať. A poď si už ku mne sadnúť, nech mi môžeš osopliť rukáv, lebo sa ti bude dovtedy triasť brada, kým nezmizneš na polhodinu v kúpeľni a neminieš celý korektor na opuchnuté oči," povedal a ja som ostala stáť, lebo som nevedela, čo mám robiť.
Načiahol sa, otvoril malý šuflík vedľa gauča, vytiahol z neho ubaleného jointa, vstal a strčil mi ho do úst.
"Choď si zapáliť. Ja si zatiaľ zohrejem obed," povedal potichu a vážne a ja som prikývla.
Sadla som si na balkón, vyfukovala dym a počúvala, ako v mojej obývačke búcha lyžicou o tanier. A pomaly som sa začínala cítiť lepšie. Keď som vošla dnu, mal na stole celý hrniec.
"Fakt ma nebaví si furt naberať," povedal s plnými ústami.
"Vieš, aký si teraz sexy?"
"Vieš, aká si zhúlená?"
"Nebudem odpovedať na sugestívne otázky!"
Zasmial sa, ja som si sadla vedľa neho a pozerala som sa, ako je.
Upokojovalo ma to. Vždy ma upokojí, keď vidím niekoho jesť, čo som navarila. Na moment som zatvorila oči a keď som ich otvorila, sedel oproti mne v kresle a čítal si moju knihu. Neodišiel. Zvláštne.
"Veľmi sa na teba hnevám," povedal pokojne.
"Lebo chrápem?"
"Kedy si mi chcela povedať, že si vydala knižku?" zasa tie vrásky.
"Je to evitovka, aj tak by si to nečítal," mávla som rukou a načrela do hrnca.
"Veď ty nemáš rada plnenú papriku... a čítal by som to, lebo je to tvoje," bol tak mrazivo pokojný. Bolo to čudné.
"Nemám. Ale chcem chutiť ako ty," žmurkla som.
"Si sprostá a ja sa hnevám!"
"Môžeš si ju zobrať. Za šesť eúr," uškrnula som sa.
Hodil ju po mne a sadol si vedľa mňa. Oprela som si hlavu o jeho rameno a pustila telku.
"Toto si chcela urobiť už veľmi dlho, že?"
"Odkedy ťa poznám, pán môj," vyložila som si nohy na stôl a on ma potľapkal po vlasoch. Keď som sa uškrnula, tak za ne potiahol.
"Neser ma. Ešte som celkom nezabudol, ako sa to robí," povedal a ja som mala za celý deň prvýkrát pocit, že je tam naozaj so mnou on.
Neviditeľný múr
07.08.2014 11:16:59
- | stály odkaz
Komentáre
Fascinujuce...
jaj,
jaj,
...korektor do kabelky kazdej zeny!
vies, co sa mi paci najviac? ten intertext vyplyvajuci z toho, ze sa pozname... ano, vies*
.ňú
áno, jediná talentovaná som tu ja. tak píš alebo choď domov!**
mas virus
:-)
...
o tom