Celý čas, ako som sedela na ich gauči, som si dávala pozor na to, čo hovorím, čo pijem a či mám dostatočne vystretý chrbát. Luciina frajerka bola neznesiteľná. Poznám panovačných ľudí, ale tento stupeň upičovanosti bol už alarmujúci. Chcela ma spoznať skôr, ako vezmem jej priateľku tancovať. A podľa výrazu Luciinej tváre som usúdila, že by bolo o dosť lepšie, keby som bola milá a slušná, inak by ona mala doma peklo.
Keď sme sa dostajlovali a doobliekali, vypadli sme von. Do mesta, ktoré nás dve spojilo asi až príliš.
Kým si chlapci vo vnútri merali penisy pri bare, my sme sedeli pred diskotékou na múriku, z ktorého nám určite prechladli vaječníky, ale nám je to jedno, my deti mať nebudeme. Pili sme pivo z fľaše a podávali si joint. Boli sme zrazu akosi príliš emancipované. Dve dospelé ženy s pivom a cigaretou, ktoré sa verejne bavia o svojich partnerkách. Pôsobilo to ako dialóg teenegerov v Holandsku.
"Čo si čakala, keď si sa dávala dokopy so ženou?" mykla ramenom a pokrútila hlavou.
"Čo ja viem... asi že to bude jednoduchšie," rozhodila som rukami.
"A ty máš málo kamarátov? Tebe tí ľudia nehovoria o tom, aké ženy naozaj sú?" zdvíhala obe obočia.
"Zamilovala som sa, nepremýšľala som," hodila som rukou. "A vôbec, čo ma, doboha, súdiš akurát ty?"
"Si myslíš, že mňa z nej nejde jebnúť? Myslíš si, že ma netriafa šľak z toho, ako na mňa nemá čas a už keď ho má, tak sa so mnou háda o pičovinách? Myslíš, že si užívam tie noci, keď ja by som si naozaj zakefovala, ale ona musí spať, lebo ráno vstáva? Myslíš, že ma baví furt počúvať o tom, aká je nervózna vždy, keď chytím do ruky mobil? Ale je to žena, nemôžem ju brať vážne, jej mozog ovláda cyklus, baviť sa s ňou dá tak štyri dni do mesiaca," zasa mykla ramenom a ja som sa zamyslela nad tým, či by kritika aj tento Luciin preslov označila za antifeministický, ako moju monodrámu.
"Ženy sa môžu správať hlúpo, lebo sú ženy? Byť ženou je akože poľahčujúca okolnosť?"
"Pozri sa, vo svete, ktorý ovládajú muži, je sakra dobré byť ženou. Všetci totiž hrajú formu a preto má dáma vždy prednosť," odpila si a pripálila.
"Asi som zmätená," vybrala som z vrecka moju mentolovú cigaretu a praskla si guličku. Je to už tak zabehaný rituál, že to robím aj na cigaretách, ktoré žiadnu nemajú.
"Ty si zmätená? Ja sa o pár hodín vrátim do bytu, v ktorom ma bude čakať nasraná Zuza, ako som ťa ku nám vôbec mohla priniesť, prečo sa s tebou bavím a čo spolu máme. Ja budem polhodinu dookola opakovať to isté čo furt a ona potom urazene zaspí. Potom si to urobím v sprche, dám si poslednú cigaretu a napíšem ti do smsky, že ti prajem dobrú noc a že tá moja bude presne taká, ako som predpokladala," zahasila ohorok.
"Tak sa rozíď," povedala som plytko.
"Myslíš, že je to také jednoduché? Bývame spolu," mávla rukou.
"Ten vzťah ťa evidentne nebaví."
"Práve naopak, bavím sa čoraz viac, lebo to už nevnímam ako vzťah. Je to hra, kto sa odsťahuje skôr. Občas sme na seba milé, občas máme sex, občas sa rozprávame... to sú také prekvapivo svetlé momenty... ale sme spolu dva a pol roka, ja už nič neočakávam," hovorila a ja som ju počúvala a nevedela som, čo si o tom myslieť. Bola objektívna a reflektovala realitu príliš racionálne. To na ľuďoch vždy oceňujem. "Tak poď dnu... jeden dráždivý lesbický tanec, nech tých šulinov dnu porazí, dva drinky a odkopnem ťa na stanicu. Musíš sa vrátiť k frajerke a ja vlastne tiež," chytila ma okolo ramien.
"Ja nemusím nič," povedala som a Lucia pokrútila hlavou.
"Nebuď ako žena," vzdychla a ťahala ma na parket medzi desiatky spotených ľudí v stroboskopovom šialenstve. Ani jedna z nás nemá rada tento druh zábavy. Ale ako sme sa snažili zo seba dostať tú frustráciu, po štvrtom drinku a piatom tanci som si uvedomila, že naozaj musím odísť.
Mesto bolo preplnené, všade niekto bol, všade sa niekto rozchádzal a schádzal, všade ľudia sedeli či stáli po boku niekoho. Vedľa mňa v taxíku sedela strapatá Lucia, ktorá si za tento účes doma vyslúži ďalších desať bodov mínus. Kým som nastúpila, tuho ma objala. Voňala ako ja a obe nás to pobavilo, lebo to sa stane s málokým.
"Ženy dajú zabrať, ale stojí to zato," povedala a ja som mala pocit, že ona už sa zmierila. Že už si skrátka zvykla na to, kto vedľa nej zaspáva. Že prijala ženy také, aké sú a neočakáva od nich vlastne vôbec nič.
Mám hlavu opretú o sklo okna a vedľa mňa nesedí nikto. Pomaly sa zo mňa odparujú drinky a ja som tak napol dohulene a napol unavene prispatá. Každých pár minút si počítač zo sedadla vedľa mňa vezmem, napíšem ďalších pár viet a potom plynule zaspím a čosi sa mi sníva. Napríklad pred chvíľou sa mi snívalo, že žena s nádherným okrúhlym zadkom si predo mnou vyzliekala ružové čipkované francúzske nohavičky... bola chrbtom ku mne a predkláňala sa...
Idem domov. Vystúpim, vezmem si taxík, vyzlečiem sa ešte v chodbe a pôjdem si proste len tak ľahnúť. Možno sa tá žena v tom sne otočí a... dobrú noc.
Ako žena so ženou
22.03.2015 23:33:52
- | stály odkaz
Komentáre