Sú také dni, keď sa zobudíte a viete, že to bude zlé. Vstanete z postele, okamžite pocítite anatomický dysbalans, zakopnete cestou do kúpeľne malíčkom o roh postele, vypichnete si oko kontúrkou od Avonu, suchý šampón na vašich mastných vlasoch, ktoré nemáte čas umyť, lebo nezvonil budík, vyzerá ako snehová perina, z nohavíc vám preteká brucho a iné nemáte, pretože keď včera vytiekla práčka, bojíte sa riskovať znova.
Vyjdete von a uvedomíte si, že nefunguje výťah a vy bývate na ôsmom. Kým zídete dolu, trikrát sa vám podvrtne noha v topánkach na opätku, ktoré vás stihnú odrať, kým prejdete na druhú stranu cesty na zastávku električky, ktorá mešká. Nastúpite a nemáte si kde sadnúť, lebo vyhodiť tehotnú ženu a starca vám príde trochu nevhodné. Tak si to odtrpíte, fatálne meškáte, tak sa uzniesiete sami so sebou, že beh takto ráno pri blbom dni je dobrý nápad. Kým si zbierate vysypané veci z kabelky, do ktorej vám narazilo okoloidúce auto, uvedomíte si, ako veľmi neskoro vlastne idete. Vpálite do učebne, v ktorej čakajú už iba na vás, pretože je to vaša prednáška. Projektor nefunguje a plátno sa nedá spustiť. Po dvoch hodinách boja s technikou to vzdáte a poviete si, že mojito je skrátka jediný spôsob, ako vykorčuľovať z tohto dňa.
Váš obľúbený stôl v reštaurácii, v ktorej ste každý deň, je obsadený, tak idete k inému a len chytíte do ruky nápojový lístok a čašník vám už znudene oznamuje, že nič miešané dnes nerobí, lebo je fakt unavený z včerajšieho flámu a maximum jeho námahy bude načapovanie kofoly. Tak vám ju prinesie a človeku sediacemu vedľa vás podáva s láskou pivo, ktoré ani nie o tri minúty skončí spolovice na vašich slimkách, z ktorých ste vyrástli už na strednej.
Cestu domov nechcete riskovať, tak si kúpite číňanky za dvesto českých korún, lístok na električku pevne zvierate v ruke, lebo na každej zastávke čakáte revízora a keď sa bezpečne dostanete cez dvere svojho bytu a zvládnete chodbový súboj s rozkladacím sušiakom, uvedomíte si, že ľudia sa na vás nedívali preto, že dnes vyzeráte výnimočne nahovno, ale pre ten veľký červený fľak na vašich bielych nohaviciach. Pokrútite hlavou, lebo odkedy do vašej postele nepatria penisy, tak si nedávate pozor na cyklus a potom to takto vyzerá. Odkopnete topánky do rohu miestnosti a chystáte sa zahnať hlad.
Pasta di pomodro. Znie to dobre. Na rozpálený oliváč hodíte strúčik cesnaku a posekané paradajky a aj Jamie Oliver by sa čudoval, aký plameň to spôsobí. Zhorí iba digestor, lebo máte šťastie. Od nervov a šoku si idete zapáliť a keď otvoríte balkón, zistíte, že to už urobil niekto pred vami, lebo kreslo, ktoré ste vyniesli včera v domnení, že je krásne a budete sa slniť, má vypálený celý matrac.
Pozriete smerom na nebo, zapálite si poslednú cigaretu, sadnete si do diery v kresle a s prosebným výrazom smerujúcim na oblaky poviete: "Tak ale... už by hádam stačilo."
Sú také dni...
25.03.2015 20:15:33
- | stály odkaz
Komentáre
hej,
Bohužiaľ