Vošla som do jeho úplne tmavého bytu a vo svetle presne piatich sviečok ho našla stáť v kuchyni pri linke s pohárom ružového vína. Mal modré tepláky a tmavý obtiahnutý nátelník. A žiadnu spodnú bielizeň, ako som sa dozvedela neskôr. Sviečky mu osvetľovali tvár tak akurát a kým som si vyzúvala čižmy, nespúšťala som z neho oči. Vyzeral ako diabol.
"Myslím, že si najkrajší chlap, akého som kedy videla," povedala som a vyzliekala si kabát.
Rado sa zakuckal a položil pohár s vínom na stôl.
"Niekedy ma prekvapí, čo sa ti deje v hlave," zasmial sa.
Milujem jeho smiech. Je absolútne dokonalý, zvonivý, mužný, hlasný, srdečný. Taký smiech z piateho radu v slovenskom národnom divadle, chápete.
Sedeli sme v kuchyni a rozprávali sme sa, ako keby sme sa snažili predbehnúť myšlienky toho druhého.
"Ja si myslím, že gastronómia je súčasť kultúry národa, preto by mali reštaurácie ľudí vzdelávať a vychovávať, to sa ale nestane, kým v pizzériách bude na stoloch kečup," oduševnene som rozhadzovala rukami a on krútil hlavou.
"Ale veď ja nehovorím, že nemáš pravdu, aj ja som mal také ideály, keď som bol v tvojom veku," uškrnul sa a odpil si z vína.
"Aké ideály, prosím ťa..."
"Že pizzérka môže fungovať bez kečupu a eidamu. Je to to prvé, čo si pýtajú matky roka pre svoje ufúľané deti," povedal znechutene a mykol pri tom ramenom.
"My dvaja vychováme svet!" povedala som viac-menej žartom a chytila ho pri tom za ruku. Nezasmial sa. Úsmev mu strnul, zadíval sa na naše prsty a pustil pohár i mňa.
Do fiktívneho zápisníčka som si to zaškrtla ako strach pred intimitou a pozorovala ho ďalej.
"Poďme si zapáliť na balkón, nefajči dnu, bude tu smrad," postavili sme sa na mráz a vyfukovali dym. Vôbec sa na mňa nepozrel, díval sa kamsi do diaľky a keď som sklopila zrak a mädlila si jeden palec na nohe druhým, postavil sa za mňa. Iba stál, vôbec sa ma nedotýkal, len sa nadýchol vône mojich vlasov. Bola som ako paralyzovaná. Tentokrát som si do zápisníčka zaškrtla, že sa intimity bojím ja.
Večer sme ležali v jeho posteli a pozerali Sex v meste, lebo som mu chcela dokázať, že ak si odmyslí hlúpe dialógy, trápne herecké výkony a bezmyšlienkovitý dej, tak uvidí pekné ženy v dokonale drahých šatách na pozadí prekrásneho New Yorku. Vôbec ho to nezaujímalo, podoprel si hlavu ľavou a pozeral sa na mňa. Ani neviem, prečo ma to tak znervóznelo. Asi naozaj preto, že bol najkrajší. Smial sa na tom, ale ja som nežartovala, jeho výzor v kombinácii s jeho charizmou, sexappealom a humorom boli ničivé. Niekedy mal oči veselé a niekedy mŕtve. A občas, nie často, ale zato významne, v nich bolo vidieť zlo. Také číre, až ma to prekvapovalo a vzrušovalo zároveň.
"Čo mi ešte povieš?" usmial sa a ukazovákom mi vŕtal do pupka.
"A čo by si chcel vedieť?"
"Prečo nemáš frajera, napríklad. Určite máš penis. Ukáž, pozriem sa!" začal mi vyťahovať sukňu a každú chvíľu zavrčal. "Prosím ťa, čo to máš na sebe? Toto u nás nosia čašníčky na pľace, ako sa to vyzlieka?" bol nervózny a ja pobavená.
"Daj pokoj mojej garderóbe, nemám penis! Ty máš? Ukáž!" povedala som čisto provokačne a on si rozviazal tepláky a stiahol ich po kolená.
"Aha!" povedal a mne skoro zabehla myšlienka.
Otočila som sa mu chrbtom a zakryla si tvár. Obliekol sa, rozosmial a objal ma. "Ty máš koľko rokov, že sa hanbíš vtáka?"
"Iba takých, čo sú väčší ako moje predlaktie," vyplazila som na neho jazyk a on sa usmial a zdvihol obočie."No nemám frajera, lebo so mnou nikto nevydržal."
"Ako nevydržal?"
"Ja neviem, ráno som vstala a už tam neboli. Po ročnom vzťahu. Stalo sa mi to viackrát," mykla som ramenom a on ma ticho počúval. "Je to nanič pocit akokoľvek, keď od teba odíde niekto, koho miluješ, ale keď odíde a nič nepovie, to je o dosť horšie," zadívala som sa na neho, chytil mi líce do svojej veľkej ruky a dostala som taký dôrazný a krásny bozk, ako asi ešte nikdy.
Keď som od neho nadránom odchádzala, sľúbil, že zavolá a večer si spolu dáme niečo dobré. Sedela som na balkóne oblečená do svojich nových červených šiat, čiernych podväzkov a s mejkapom vhodným do postele aj spoločnosti. Meškal najprv desať, potom dvadsať a nakoniec asi tísice minút. Po štyroch hodinách som bola schopná sebe samej priznať, že po A - došli mi cigarety a po B - už asi nepríde.
Vyzliekla som sa, odlíčila a keď som stála pred zrkadlom a ťahala si po líci riasenku, cítila som sa veľmi dramaticky. Vlastne sa nič nestalo, iba neprišiel. A nezdvíhal mobil a neodpisoval na smsky. Možno sa len zabil cestou za mnou, možno vôbec nie je taký, ako ostatní.
Po polroku som týmto príbehom moju terapeutku otrávila natoľko, že ma poslala do riti a zapálila si k tomu moju cigaretu.
"Monča, vy ste ako zhypnotizovaná, mne sa naozaj nechce polroka počúvať, že sa chlap, s ktorým ste mali jedno rande, neozval. No tak možno ste sa mu nepáčili, ideme ďalej, určite máte kopu iných problémov, sem s nimi!" neuroticky poťahovala z lajtovej marlborky a ja som sa smiala, lebo keď niekoho vytočím takto do zúfalstva, celkom ma to baví.
Ďalšie problémy som nemala, tak som po chvíli vyšla z ordinácie von a chlap prezerajúci si výklad kníhkupectva mi bol povedomý.
"Ahoj," zastavila som pri ňom a čakala, či odíde alebo ostane.
"Ahoj," vyzeral smutne. Strhane. Nešťastne. Nespokojne. Tragicky.
"Vyzeráš príšerne."
"Dík, ty ani nie," nasilu sa usmial a myslím, že mal prvýkrát vo výraze niečo... porazené.
"Neozval si sa."
"Viem."
"Prečo?"
"Lebo to tak bolo lepšie," odkašľal si a čakal, že na to budem reagovať prikývnutím a odchodom. Lebo takú ma poznal. Ale taká už nie som. Možno aj vďaka nemu. Stratila som takt a hanbu.
"Poďme na kávu, porozprávam ti, ako si ma dostal k psychologičke," usmiala som sa.
"Ale ja s tebou nikam ísť nechcem, bobríka mlčania som neodhodil, nechcem sa s tebou rozprávať. A dosť sa ponáhľam, tak sa vlastne maj," trhol pravým kútikom a otočil sa na päte.
Myslím, že som odvtedy tak akosi zanevrela na Disneyho. Na široké ramená a dokonalých hrdinov. Možno aj na chlapov ako takých, lebo mužov je veľa, ale taký naozajstný chlap v mojom živote bol iba on.
Párkrát som potom randila s mužmi, čo mu boli alebo aj neboli podobní. Nič moc.
A keď sa ma pýtali, čo sa mi to stalo, odpoveď bola vždy rovnaká.
"To Rado. Rado sa stalo."
Rado sa stalo
06.10.2013 08:30:39
- | stály odkaz
Komentáre
:-)
svěřila, že je fanatická masturbantka a způsobuje si rozkoš tím, že si pro sebe vypráví pohádky. "Pohádky? Jaké
pohádky? Vypravuj!" a začal ji milovat.
dôvod asi nie je dôležitý...
...pobavilo ma, ako chcú fajčiari vychovávať svet čumiac na "Sex v meste" len preto, že tam boli ženy pekne oblečené...
:)
Nesmrtelnost.
Ta slova jsou zaklapnutím dveří za iluzí lásky.
Hm