Zapla som si android sleep aplikáciu, lebo dnes už telefóny vedia aj to, aká je kvalita vášho spánku, a zatvorila som oči. Keby som vedela, aké to bude mať dôsledky, dám si aj šiestu kávu a hrám do rána Milionára online proti počítaču.
Rozhodla som sa, že pôjdem za tebou. Spakovala som veci do bratovho auta. Všetko, čo potrebuješ, ak chceš niekoho vyliečiť z tej pliagy, ktorá ťa postihla. Kurča a zeleninu na vývar, veľa cibule na čaj, bravčovú masť na hrudník, šumivý coldrex a kopu lásky, som niesla v kufri v dvoch veľkých papierových taškách. Tá cesta bola nekonečná, šla som nocou a stretávala prejdené hlodavce, psy, mačky a polku jeleňa kúsok od výpadovky na diaľnicu. GPSko, ktoré som kúpila otcovi na Vianoce hovorilo, že ešte dvakrát doprava a som u vás. Zastala som pred veľkým kockovým domom, bolo ráno, ale nie veľmi skoré, skôr také príjemné ranné predpoludnie. Zazvonila som a štíhla žena v strednom veku otvorila.
"Dobrý deň, prišla som sa postarať o pacientku. Som kamarátka," usmiala som sa a samú ma prekvapilo, ako priateľsky, hoci na tú ženu mám svoj názor.
"Nech sa páči, druhé dvere vpravo hore schodami. Dnes ešte nič nejedla," povedala ustarane.
Vychádzala som hore nekonečným bludiskom schodov a pod nohy sa mi plietol rozkošný čierny pes.
"Servus, Blečko," pohladkala som ho a on si ľahol na chrbát a odhalil brucho. Pamätám si, ako si vravela, že ak to pes urobí, tak ťa má rád. Bola som rada.
Spoza rohu vyšla tvoja sestra a prekvapene sa na mňa dívala. Povedala som jej, kto som a ona ukázala prstom na tvoje dvere.
Zaklopala som a vošla.
Ležala si po krk zakrytá perinou a všade okolo teba boli knihy, poháre s čajom a vreckovky.
"Preboha," bola tvoja reakcia a strčila si si hlavu pod vankúš.
"Ahoj, láska," usmiala som sa a sadla si na kraj tvojej postele.
"Čo tu robíš?" povedala si naštvane.
"Prišla som ťa pozrieť a uvariť ti vývar. Ako ti je?" hladkala som ťa po holej nohe a ty si ju rozčarovane strčila pod perinu.
"Čo tu robíš proste... načo si sem chodila?" bola si veľmi nervózna.
"Chýbala si mi a chcela som ťa vidieť."
"Stretla si mamu?"
"Hej, otvorila mi."
"Preboha, nie..." zasa si sa strčila celá pod perinu.
Nebola si rada, že ma vidíš. Ani trochu. Neustále si mi opakovala, že som tam nemala chodiť a že si zdravá a nechápeš, načo som prišla. Nečakala som, že budeš nadšená, ale toto bolo naozaj zvláštne.
Po chvíli ktosi zaklopal a dnu najprv vošla kytica slnečníc a potom vysoký vysmiaty chlap.
"Kde je moja pacientka?" usmieval sa.
Zahľadela si sa do zeme a trochu zapýrila.
"Aha," povedala som, kŕčovito sa na muža usmiala a odišla. Šoférovala som naspäť domov ďalších šesť hodín a to kurča z kufra už začalo naozaj zapáchať.
Zaparkovala som pred domom mojich rodičov, sadla si na kapotu a zapálila cigaretu.
(...)
Sedela som v šedom upnutom sukňovom kostýme v kancelárii s veľkými oknami a stále sa dívala na mobil, kedy už bude päť. Nemohla som sa dočkať toho, ako pôjdem domov, dám si horúcu a dlhú vaňu, studený a veľký drink a nekonečný a vzrušujúci sex s najkrajšou ženou na svete. Keď sa hodiny blížili k času, ktorý som tak túžobne očakávala, vhupla som do krásnych kožených lodičiek, ktoré si pod stolom vyzujem vždy, keď môžem, sadla som do auta a šla. K nám domov. Keď sme sa dohadovali, že si byt zariadime v štýle Päťdesiatich odtieňov šedej, asi sme od toho obe očakávali niečo iné. Ja erotický nábytok a ty sivú farbu na úplne všetkom, čo v tom byte bolo. Bol ako oceľový. Toľko chladu malo asi vyharmonizovať všetko to teplo, ktoré z nás sála, keď sme spolu.
Otvárala som dvere do bytu a keď som vošla, stála si medzi kuchynskými dverami a bozkávala toho chlapa. Odtrhli ste sa od seba a obaja ste sa dívali do zeme a utierali si pery. Nie som si istá, ale buď sa mi podlomili kolená alebo opätok. Každopádne som mala problém ostať stáť. Vyzula som sa, muž sa mi predstavil a ja som položila kabelku aj s taškou na linku.
"Prepáčte, očakávam hostí, ak dovolíte," ukázala som na dvere.
"Jasné," povedal, pohotovo sa obul a odišiel.
Nemohla som sa na teba ani pozrieť. Nie v kuchyni plnej ostrých predmetov.
Nadýchla si sa a čosi si chcela povedať.
"Ani sa nepokúšaj. Zbaľ sa a vypadni," povedala som stroho, vyšla na balkón a zapálila si cigaretu.
(...)
Nočný klub v centre mesta mal otvorenie a my dve sme si povedali, že je to ten najlepší spôsob, ako stráviť výročie. Obracala si do seba jeden cosmopolitan za druhým a asi po štvrtom si si vyzula topánky a začala ma prstami na nohe štekliť na stehne. Nespoznávala som ťa. Bola si ako niekto z iného sveta. Ako niekto, kto mal priveľa drinkov a primálo súdnosti.
Nechcela som, aby to zašlo ďalej, tak som ťa obula, navliekla ti kabát a vybrali sme sa nočným mestom pešo. Myslela som si, že ti ten čerstvý vzduch pomôže.
"Bože, ešte existujú automaty na telefonovanie?" povedala si šokovane a začala sa hrabať vo vreckách. "Nemáš nejaké drobné?" spýtala si sa a lovila z kabáta mince.
"Komu chceš volať, preboha?"
"No komu asi?" smiala si sa opileckým smiechom a ja som ťa nedokázala prehovoriť, aby si to nerobila.
Šokovane som stála vedľa teba, kým si vyťukávala číslo, ktoré poznáš naspamäť a opakovala do slúchadla hlúposti o sklamaní, nehynúcej láske a bohviečom ešte.
Sadla som si na obrubník vedľa, zapálila cigaretu a premýšľala, že ti ju uhasím o čelo.
(...)
Priatelia, nielen segedínsky guláš... ani slanina nie je najlepší spôsob, ako zahnať nočnú úzkosť. Môj android sleep mi ráno oznámil, že kvalita môjho spánku bola 18%, zato kvalita mojich snov sa blížila k stovke závratnou rýchlosťou.
Serte nato. Pite vodu a jedze ľanové semienka.
Veselú Veľkú noc prajem.
Komentáre