Surr Nereálna

Zavolala mi s prosebným tónom. Vraj či by som nemal čas ju ísť v piatok odsťahovať. Skončil jej semester, šla po dlhej dobe domov. Chcel by som mať také decko, neoxiduje doma, škola ju baví, je sebestačná a jej rodičia nemajú ani páru s kým a že vôbec trtká. Ideálna dcéra.

Nemal som na práci nič lepšie, som predsa šéf. Sekretárke som dal voľno, nech ide konečne na manikúru, lebo tie odrastené drápy nedobre reprezentujú našu firmu a sľúbil som jej, že prídem.

V piatok ráno som si nestihol ani vyhoniť a volali mi z firmy, že tí Kórejci, čo mali prísť v pondelok, už sedia na mojom trtgauči a čakajú na mňa. Do sto ryšavých píč aj s nimi! Rozmýšľal som, čo jej poviem, sľúbil som jej, že prídem, nechcel som ju tam nechať s tými krabicami len tak stáť. Viem, že by si poradila, ale podstatne by to znížilo moje šance dostať sa jej do nohavičiek, tak som teda zavolal Rišovi.

„Ty musíš byť kardinálny kokot,“ smial sa mi, keď som mu povedal, že má sadnúť do auta a upaľovať do Bystrice.

„Máš to u mňa a vieš dobre, čo to znamená,“ balamutil som ho, kým som si obliekal nohavice a viazal kravatu.

„Nejdem nikam, Olo, čo ti drbe? Ani ju nepoznám,“ fuckoval ma každou vetou.

„Nechcel som to robiť, ale okey, prinútil si ma. Spomínaš si na leto 2004, drahý Richard?“
„Hajzel! Adresu...“ povedal rezignovane a ja som sa len potmehúdsky smial. V to leto sa stalo niečo, čím ho do konca života smiem vydierať a viem, že to zaberie. Aby som len jemne načrtol – sex, banán, opica, hodváb.

Doplo mi, že by bolo vhodné zavolať aj jej, nech to nevyzerá, že ju chce cudzí chlap predať za hranice. Vysvetlil som jej situáciu, náležite sa miliónkrát ospravedlnil a sľúbil, že jej to vynahradím.

Večer som s tým úzkoprsým debilom, čo mu nadávam do najlepších priateľov, išiel na pivo. Usmieval sa ako keby som mal namiesto hlavy roztúženú vagínu.

„Dve veľké pivá,“ mávol som na čašníčku a ignoroval jej úsmev.

„Ja som autom,“ povedal a ten úškrn idiota mu stále z tváre nemizol.

„Na to ti serem, necháš ho tu a ráno si poň prídeš.“

„Ale nie, nemôžem, ja dnes ešte musím niekam skočiť. Slečna, to jedno nech je nealko, prosím vás,“ tváril sa ako majster sveta.

„Kam?“
„No niekam. Čo Kórejci?“
„Ale jebať Kórejcov, kam to ideš?“
„Za Sašou,“ usmial sa a žmurkol vďačne na čašníčku, keď pred nás položila pivá.

„No to ma poser...“ díval som sa na neho, ako si flegmaticky zapaľuje cigaretu a fúka mi dym do tváre.

„Dohodli sme sa, že skočíme niekam na steak, ak si objedná šalátový list, sklame ma,“ odpil si z piva a lačne si oblizol spodnú peru. Stále sa na mňa škeril. Ten chlap je ksicht na rozbitie.

„Prečo mi lezieš do revíru, kokot?“
„Ale ale, aký mladý a aký vulgárny,“ posmešne na mňa zaklipkal mihalnicami. To som už nevydržal a prijebal mu. Len takú kamarátsku. Začal sa strašne smiať a kryť si tvár.

„Ty idiot, čo sa dialo, hovor,“ už som sa aj ja trochu smial, ako ma zaboleli hánky.

Rišo sa rozrozprával. Že stála pred domom ako víla v zelených šatoch s rozfúkanými vlasmi a pičovala, že jej vyjebaný materializmus robí ľuďom problémy. Viem si ju predstaviť, musela byť na zožratie. Naložil jej kufre a krabice plné kníh do auta a keď si sadol dnu, už mu prehrabávala CDčka a nahlas híkala.

„Olo, tá ženská je bomba,“ povedal nadšene a ja som zrazu nevedel, čo si o tom celom myslieť.

„No je,“ sucho som skonštatoval a napil sa.

„Vieš, koľko číta? Mala tri plné obrovské krabice kníh!“
„Ja viem, poznám ju tri roky, kokot!“ povedal som s dôrazom na koniec vety.

„Prečo si mi ju nepredstavil skôr?“

„Presne pre toto,“ mávol som na čašníčku, že chcem niečo tvrdšie. Vedela. Chodili sme sem často.

„Bál si sa konkurencie?“ slizoun zasraný.

„Ale šak ja s ňou nič nemám,“ ale chcel by som.

„Tak potom sa nemáme o čom baviť,“ podoprel si bradu rukou. Trochu som sa na neho zadíval. Hej, verím, že sa jej páči. Šišatá hlava, dlhé klavírne prsty, výrazné oči, hranatý ksicht, vychudnuté telo v drahom športovom obleku a nemecké auto s koženým interiérom. Nepáčil sa jej preto, že chcela sponzora. Skôr preto, že jej niekoho pripomínal. Keby som si to uvedomil skôr, nemusel som sa teraz cítiť ako chudobný príbuzný.

Pozrel som sa na stôl. Vedľa mojej Xperie ležali kľúče od meďáku. Trochu mi to zdvihlo sebavedomie.

„Videl som ju prvý,“ povedal som infantilne.

Richard sa začal smiať, až mu tieklo pivo nosom.

„Dobre... a koľko máš? 12?“ neprestával s rehotom a ani sa mu to nedalo vyčítať.

„O čom ste sa vlastne bavili? Nemáte nič spoločné, ty kokot. Zasa si ojebával?“
„Nemusel som, hovorili sme o muzike, počúva dobrú vzorku. Trochu sme sa bavili o jej škole, vravel som jej, že som hrával na klavír, ona že tiež... neviem, kecali sme o hovadinách, tak normálne sme sa bavili... bolo to fajn,“ zvážnel.

„Nie je tvoj typ,“ vytiahol som pádny argument.

„Ani tvoj,“ vracal mi to dnes viac ako inokedy. Asi som vyšiel z formy.

Mykol som plecom a zahryzol si do pery. Rišo sa postavil, potľapkal ma po ramene a rozlúčil sa. Povedal som si, že skúsim, čo to dá, tak som zosnoval smsku a poslal jej ju. Či nejde na lightovú šmátračku do 3D-čka.

PREPAC, OLI, MAM MEETING S KAMOSOM, INOKEDY. PA.

Jebal pes kamarátov, čo vás v hneve donútia kefovať sekretárku s odrastenými nechtami.