Feťácke denníky 5
13.08.2014 22:50:50
Nikdy som si nemyslela, že nelátkové závislosti môžu byť o toľko nebezpečnejšie, ako tie látkové. Videla som mnoho ľudí, ktorí boli závislí na drogách, alkohole, hrách, jedle, liekoch... Všetci mali čosi do seba. Niektorí boli celkom normálni, len mlčanlivejší. Na niektorých to bolo vidno. Vpadnuté oči, vyrážky, vychudnuté telá, červené nosy, vypadané vlasy... Ale keď ste závislí na niekom, vyzerá to vlastne celkom rovnako. Začnete chradnúť, zo stresu sa vyhádžete, padajú vám vlasy a toľko času venujete zbytočnému plaču nad rozliatym mliekom, že vás vaši blízki pre červené oči posielajú na THC testy.
Keď som bola na škole, pracovala som v Centre pre liečbu drogových závislostí. Bola to najlepšia práca, akú som v živote mala. Spomínam si na všetkých tých ľudí, ktorí tam boli. Na pani Vierku, ženu pred dôchodkom, ktorej syn na posledné terapeutické sedenie priniesol kyticu červených gerber na podporu boja proti alkoholizmu. Vravela, že sa bojí chodiť do obchodu, pretože tam majú uličku s alkoholom a ona bola zvyknutá v nej vždy začínať.
Na pána Štefana, 62-ročného drevorubača zo Zvolena, ktorý vždy v lese nasával s kolegami, a aby to jeho manželka necítila, jedol cestou domov ihličie zo stromov. Vraj to prebíja pach borovičky. Neskúšala som, ale vyzeral zbehlo, verím mu.
Často si spomeniem na mladého Paľa, sympatického feťáka, ktorý si nedokázal odpustiť, že namotal na pervitín aj svojho synovca. Vždy bol zo všetkých najmúdrejší ten Paľo, stále dával ľuďom na sedeniach nepríjemné otázky, rozdával rady o tom, ako predchádzať chutiam a čo robiť, keď vás chute chytia doma... Keď ho prepustili, vrátil sa o dva týždne naspäť. Pretože už v prvý večer doma podľahol chutiam a jeho cesta z vlakovej stanice viedla rovno k dílerovi.
Niekedy, keď vonku vidím chudé čiernovlasé dievča, spomeniem si na Táňu, ktorá začala brať heroín, lebo jej bohatí rodičia na ňu kašľali a chcela im to z roztopaše vrátiť.
Všetci tí ľudia mali akési svoje mikrosvety, do ktorých sa utiekali a keď ich priviezli do liečebne ich blízki, správali sa celkom inak, než keď z nej odchádzali.
Ktovie, či existuje nejaké Centrum pre liečbu duševných závislostí, kam človek príde a oni vám na požiadanie pridelia niečo podobné metadonu, aby váš smútok a chtíč eliminovali. Keby také centrum bolo, asi si tam nahlásim trvalý pobyt, aby som na teba stále nemusela myslieť. Aby som prestala byť šialená z toho, ako si sa vyparil s tvrdením, že to určite zvládnem. Možno by som zo seba vykričala všetok ten hnev a úzkosť, ktoré mám iba kvôli tebe. Prestala som sa obviňovať. Nebola to moja chyba. Bola to len a jedine tvoja chyba a ja som taká nasratá a smutná a hysterická, že mám právo na dve facky od mohutného ošetrovateľa a liter magnéziového roztoku priamo do žily.
Neprajem si, aby si sem chodil. Neprajem si, aby si o mne čokoľvek vedel. Toto je moje útočisko, moja debna s pieskom, do ktorej strkám hlavu. Moje osobné duševné foajé, do ktorého už nie si pozvaný. Choď preč. A nikdy viac sa nevracaj, pretože práva na návraty si sa zriekol dobrovoľne.
Vymazala som všetky tvoje fotky. Opatrovala som ich ako taká piča vo viere, že si nimi raz vytapetujem byt, pretože som tie fotky milovala. Lebo boli tvoje a boli krásne. Nemôžem sa na ne pozerať. Nevládzem si rozkliknúť tvoj web a dívať sa na obrázky tvojho života. Hnusí sa mi.
Potrebujem sa tej závislosti zbaviť. Potrebujem ju vytesniť a nikdy viac sa k tomu obdobiu svojho života nevracať, pretože ma to bolí. Ty celý ma bolíš. Nechal si ma samú a ja ti to nikdy neodpustím. A mám v piči tvoje reči o karme a o tom, že nemám ľuďom radšej priať nič, ak im chcem priať niečo zlé. Nič zlé ti neprajem. Iba kontakt s realitou. Prajem ti, aby ti praskla tá nezmyselná ružová bublina a aby si si uvedomil, že tá večnosť, v ktorú dúfaš, sa nestane. Nemôžeš žiť šťastne na úkor šťastia niekoho iného. Nemôžeš stavať svoj vlastný život na ruinách života človeka, ktorý ťa mal tak veľmi rád.
Sľúbil si mi, že neodídeš. Sľúbil si to. Bol si mi najbližšie zo všetkých a aj tak si to urobil. Bez mihnutia oka, bez ľútosti, bez akejkoľvek pochybnosti, že to rozhodnutie je správne. Ešte nikto ma nezdevatoval tak veľmi. Nezaslúžila som si to. Dnes už viem, že nie, hoci celé mesiace uvažujem, čo som urobila, že si musel odísť. Nemusel si. Ty si chcel.
Nechaj ma dôstojne zdochnúť v tomto skurvenom absťáku a už sem viac nechoď. A prosím, vypadni aj z priestoru, ktorý bol náš, lebo sa nevládzem pozerať na tvoju prítomnosť v ňom. Urob aspoň niečo pre ochranu môjho duševného zdravia, lebo už mi ho veľa neostalo a ak zošaliem, bude to len tvoja vina.
A potom si tú tvoju zasranú karmu môžeš liečiť pomáhaním trojnohým šteniatkam a umývaním afrických detí postihnutých leprou, lebo nič menšie by ťa nevykúpilo.
Už ma netráp.
A proste len... Choď do piče.
- | stály odkaz
Komentáre
mozno
hej Monicka, s velkym sebaovladanim sa ti prestavim :)
Nechodi sem a necita ta. Kopernik by ti povedal, ze zem sa netoci len okolo teba. Nebol tvoj a ani nie je tvoj.
Pozoroval tvoj zivot, pomohol ti ako vedel a ukazal cestu, ktorou on presiel a nieco z nej ti moze pomoct, pretoze je to jeho ludska podstata - pomahat. A okrem teba pomahal aj inym. A teraz sa sam potrebuje postavit na nohy a fungovat. Hát ked toto nechápes, skus mu aspon poslat trochu empatie, ked na neho myslis a popraj mu, nech sa zbavi vsetkych zavislosti a nech sa mu podari byt stastnym a slobdnym clovekom. S kymkolvek to uz bude. That's what real friends are about.
toto je moja bodka za tvojim menom. uz som docitala.
Zu,
A ty, prosím, buď natoľko inteligentná, aby si uvažovala rovnako.
Nechcem sa tu rozpisovať o slobode prejavu a o tom, že ak sa niekomu niečo nepáči, nech na to skrátka nekliká.
Vieš, kde ma nájsť, ak si budeš chcieť prečítať to, čo ti ja chcem povedať. Ak nie, tak sa len maj(te), ako sa vám páči.