Strašne snežilo. Už dlho. Čo znamená, že ja som už dlho bola spokojná a infantilná a Katarína chorá. To má z toho, že neľúbi sneh. S plnou nákupnou taškou som jej zazvonila pri vchode, zámok zabzučal a ja som vošla dnu.
Sedela skrytá pod dekou na gauči pri otvorenom notebooku.
"Hneď to zavri," povedala som namiesto pozdravu.
"Vitaj, zlatík, pusu ti nedám, chorá som," oznámila mi, akoby som to nevedela.
Moju poznámku o notebooku ignorovala. Prešla som do kuchyne a začala vykladať nákup. Som tu na posledných pár hodín, chcela som jej urobiť radosť.
Katarína sa postavila za mňa a udrela ma po zadku: "Veď to ja mám doma, načo si robíš starosti?"
"Choď si ľahnúť a daj dole tričko," povedala som a žmurkla na ňu.
"Čo? Prečo?"
"Natriem ti hrudník masťou, nech sa konečne vychrachlíš,"vybrala som z tašky kelímok bravčovej masti.
"Ale to by som bola nahá..."
"Logika ti funguje, vyzleč sa."
Trochu nedôverčivo si stiahla vrch pyžama a ľahla si na gauč.
"Ale no ciciky, ňuňuňu," povedala som a roztierala jej masť po hrudi. A Katarína sa smiala a nadávala mi do debilov, tak nežne, ako len priatelia zvyknú.
Potom som jej ho obalila potravinárskou fóliou, šatkou, stiahla jej naspäť to pyžamo a zakryla ju dekou.
"Ty ši šupew," zašušľala vďačne.
"Keď ti cecky masírujem, čo?" zasmiali sme sa obe a ja som prešla do kuchyne a začala variť slepačiu polievku - lebo mama hovorila, že to sa chorým má a granadír - lebo Katarína ho zbožňuje a chorému sa nemá odopierať.
A medzitým sme sa rozprávali.
O takých babských veciach.
O práci.
O ľuďoch.
O láskach.
O tom, ako masírovať panvové dno.
O mimozemšťanoch a vešticiach.
A mne do toho zapípal mobil.
"Prišla ti SMSka,"povedala usmiato.
"Tak sa pozri od koho," napúšťala som do hrnca vodu a dávala ho na sporák. V druhom som pražila cibuľku a nadychovala sa jej vône.
"Odosielateľ - Daniel," zasnene si vzdychla. Ako keby mala 13. Utešená.
"Tak mi ju prečítaj."
"Mám ti loziť do mobilu?"
"Aj tak ti to poviem, máš to jedno."
"Ježiš, ten je zlatý..."
"A prečítaš to aj mne?"
"Co robi moja princezna? smajlik. Ja si davam kavu a bez teba chuti akosi nesladko. Vrat sa mi uz domov. nunu. Smajlik. Katke skore uzdravenie."
Usmiala som sa.
"Je skvelý, že?" povedala som potichu a Katarína mi rovnako potichu odpovedala:
"Je."
Utrela som si ruky do utierky, stíšila sporák a prešla k nej. Veľavravne sme sa na seba zadívali, zhlboka sme sa nadýhli a ja som mu odpísala. Že prídem už dnes a že mi tiež chýba.
Pravdivo.
"Kde ste sa vlastne stretli prvý raz?" spýtala sa ma, keď som položila mobil na stôl.
"Veď na námestí na Silvestra."
"Jasné, cucal ti ucho," smiala sa.
A ja som si na ten deň spomenula a usmiala som sa trochu trpko tiež. Priniesol mi modrú ružu a voňal. Pred polnocou sa postavil za mňa, chytil ma za boky, vcucol mi ušný lalôčik a ja som skoro spadla z nôh. A potom som prišla domov, vyzliekla sa z jeho vône a keď som si dala dolu šatku z krku, zbadala som na ňom kus iného muža. A cítila som sa ako kurva.
"Zlato, nehorí čosi?" vytrhla ma z myšlienok a ja som bez slova vbehla do kuchyne.
"Do riti," spálila som cibuľu.
"Na čo si myslela?" spýtala sa s úškrnom.
"Na Jakuba," vyletelo zo mňa.
Pravdivo.
"Bože, Mon, stále?" bolo jej ma trochu ľúto.
"To tá mihalnica..." vzdychla som a vykacovala čiernu cibuľu do koša.
Raz som dostala mihalnicu. Od Jakuba. Vraj pre šťastie. Odvtedy som plakala vždy, keď som sa na ňu pozrela. To prianie trochu nevyšlo. Je krásna. A je jeho. A už aj moja. Dala som si ju v priesvitnom obale do medailónu na krku a dostala aj meno. Nosím ju tam. Už dlho. Niekedy s ňou aj hovorím.
"Mon, vyser sa nato."
"Veď nič nerobím..."
"Keby Daniel nosil so sebou gaťky svojej ex, je to okey?"
"Jakub nie je môj ex," protestovala som.
Pravdivo.
"Vieš, ako to myslím. Veď aj ja ho mám rada a celý je super, ale stačí. Máš muža, čo by ťa na rukách nosil. Je to len chlp. Krásny, ale chlp. Odlož si ho na pamiatku a odosobni sa," je to múdra žena.
"Nie je to chlp. Volá sa Donel, ak dovolíš," povedala som celkom vážne a ani ona sa nezasmiala.
"Prečo si mu o Jakubovi nepovedala?"
"Nemám čo."
"Zaslúži si vedieť, že bol."
"Aké bol? Veď nie je mŕtvy."
"Zato tvoja namotanosť by už mohla umrieť," zvykne byť priama.
Nepovedala som nič. Dovarila som obed, naložila jej na tanier, v okne si zapálila cigaretu a po silnom objatí odišla.
Celých osem hodín vo vlaku som premýšľala, ako mu to poviem. Že Jakub nie je minulosť, aj keď nikdy nebol prítomnosť. Mal by to vedieť. Mal by poznať dôvod, pre ktorý raz celkom isto zošaliem. Je pridobrý na zahmlievanie.
Domov zo stanice som šla taxíkom. Bol strašný nečas. Tři centimetry snehu. A u Muzea čtyři.
V byte krásne voňali provensálske bylinky a pečené mäso.
"Robíš stejky?" vyzúvala som sa a posúvala kufor, aby nezavadzal.
"Máš nos ako stopovací pes," vyšiel z kuchyne, v ruke mal pohár vína a bol krajší ako naposledy.
Tuho ma objal, dal mi pusu, podal víno a kým si ma za ruku viedol do obývačky, vyzliekol mi kabát. Posadila som sa na gauč a on mi s úsmevom začal masírovať chodidlá.
Zhlboka som sa nadýchla, že mu poviem ,aký je skvelý. ale on sa nahol, dal mi pusu na nos a šiel skontrolovať stejky.
"Asi si mi padla do oka," stál vo dverách a šúchal si rukou ľavé viečko. "Do kelu...," neprestávalo ho čosi omínať
"Ukáž pozriem sa," vstala som a kým som prišla k nemu, víťazoslávne skríkol: "Mám to!"
Pozrel sa na svoj ukazovák a nežne sa usmial na dlhú riasu, ktorá mu rozdráždila oko.
"Bola to len mihalnica... nechceš ju? Pre šťastie. Ty veríš na také veci," usmial sa a mne zovrelo hrdlo.
Možno výčitkami. A možno egocentrizmom tej druhej, ktorú som už mala na krku. Asi sa zľakla, že nebude jedinečná...
Dôležité chlpy
05.01.2012 14:53:33
- | stály odkaz
Komentáre
výborné čítanie :)
snád táto láska predbehne predošlú...
Surka:)
...
...
Iba problémy sú fiktívne.
Všetky, ktoré ju zničia, sú zbytočné.
To nie láska bola zbytočná.
To ľudia...
....
?
Citit sa ako kurva, ked zbada zena na krku kusok ineho muza. Vzdy som si myslel, ze kurve by to mohlo byt jedno. Aj keby tam bolo trebars desat muzov.
Zalubenej by to asi jedno nebolo. Zacala by sa jej miesat stara a nova laska a necitila by sa ako kurva, ktorej na laske a muzoch nezalezi. Mozno by sa citila prekvapene, zarazene, neocakavane...alebo by si uvedomila, ze nie je kurva, ktorej na tom nezalezi.
Hmm, ako mam potom zene rozumiet? Ty predsa pises o sebe, si zena a ja som urcite pochopil opak ako si chcela v tej vete povedat. Vsetok ostatny text o tom hovori...:-)
Aj tak bude jedinečnosť
môžeš povedať, že nikdy nebude ex ani tento
ale to sa ešte uvidí