Keď pracujete s knihami, musíte ľuďom odporúčať aj to, čo by ste si inak nevzali ani na záchod pri zápche.
"Dobrý deň, máte Päťdesiat odtieňov sivej?" spýtal sa ma ktosi stojac za mnou.
"Samozrejme, nech sa páči, poďte so... ty debil!" udrela som ho do ramena a on sa rozosmial.
Nevideli sme sa celé veky, vôbec som ho nečakala.
"Aj ja som rád, že ťa vidím, maličká," rozpažil a ja som ho objala ako plyšového medveďa. Ani neviem, prečo som ho tak rada videla. Asi preto, že to bolo naozaj dávno. Už som zabudla, aký bol a to, aký je teraz, som vlastne vôbec nevedela.
"Čo tu robíš?" odlepila som sa mu od náručia a on sa stále škeril.
"Som na pár dní v Bratislave, tak som sa prišiel opýtať, či máš voľný gauč. A odkedy predávaš knihy?" šťuchol do môjho firemného trička a dostal ďalšiu bombu do ramena.
"Mám chorú kolegyňu, vieš, cisárov pekár... ešte som tu tak dve hodiny, poď so mnou," zatiahla som ho do kanclu a navliekla na neho čierne martinus tričko. "Budeš mi pomáhať, ak chceš u mňa spať!" žmurkla som a jemu sa to veľmi páčilo.
Miloval knihy. Odkedy si spomínam, tak mal príbehy rovnako rád ako ja, preto sme spolu boli a možno preto už aj spolu nie sme. Ale je to takto dobre. Dívala som sa na neho, ako chodí medzi ľuďmi, núka im knihy, usmieva sa a ženy by od neho kúpili aj trojizbový byt v Afganistane.
"Nikdy som nepredával knihy, je to bomba," svietili mu oči, keď odišli všetci zmätení zamestnanci a ostali sme tam sami.
"Vidíš, je to lepšie ako diplomatiť!"
"Také slovo ani neexistuje!"
"A predsa to robíš!"
"Ty ani nevieš, čo robím, bože," krútil hlavou a ja som sa smiala.
"Isteže viem. Diplomatíš!"
"To akože keď sa ťa niekto spýtal, čo robím, si povedala, že diplomatím?" tváril sa pobúrene.
"Kto by sa ma pýtal, nenamýšľaj si!" vyplazila som na neho jazyk.
"Zas si panovačná," postrapatil mi vlasy a ja som dupla nohou, lebo to neznášam. Rozosmial sa, vyzliekol si tričko a vzal mi kabelku. "No poďme už," povedal zhovievavo a ja som zamkla.
Cestou do môjho bytu som mu robila sprievodcu Bratislavou. Šli sme pešo, lebo sa rád prechádza... s mojou kabelkou v ruke a záujmom v tvári, keď som mu opisovala, v ktorom bare sú aké čašníčky.
"Máš to tu milučké," hodil moju fejkovú Pradu na gauč a rozhliadal sa.
"Milučko som sa aj nahľadala, kým som ten byt našla," odkopla som opätky.
"Ty si riadne krpatá, aj som zabudol," uškŕňal sa a ja som ignorovala jeho podpichnutia.
"Dnes večer tu ale budeš chvíľu sám," povedala som potichu a premýšľala, ako mu vysvetliť, že mám iný program.
"Jak sám?"
"No... mám tak trochu rande," mykla som ramenom a vyzliekala sa.
"A teraz sa prečo vyzliekaš tu?" bol v pomykove a ja som nechápala prečo.
"Čo ti šibe, videl si ma nahú asi tisíckrát," hodila som po ňom moje rifle a vyzliekala si ponožky. "Musím do sprchy."
"Jaké rande?"
"S jedným chlapom."
"No na ženy si sa nedala, to mi došlo, čo je to zač?" vyzvedal, keď som mu podávala fľašu vína z baru.
"Kajakár," usmiala som sa. Daniel vybuchol smiechom, až mu ten cabernet skoro vypadol.
"Nemyslíš vážne..." rehotal sa a zápasil s vývrtkou.
"Héj! Má PhD., čo robíš!"
"Ale teraz si naozaj vymýšľaš!" smial sa a ja som celkom zabudla, aký je pri tom krásny.
Hodila som mu podprsenku, prekryla si prsia rukou a odišla do sprchy. Horúca voda mi stekala po tele a dvere na kúpeľni sa otvorili.
"Nalejem aj tebe červené?" oprel sa o zárubňu.
"Čo si normálny, čo tu robíš! Vypadni!" skrývala som si krivky a on sa smial a krútil hlavou.
"Hej... lebo nevidel som ťa nahú tisíckrát, čo?" zatvoril dvere a ja som vyšla za ním omotaná v uteráku.
Vošla som do spálne a vyberala si šaty. Hrabal sa mi v chladničke a počula som, ako na doske krája syr. Bolo sympatické, že sa cíti ako doma. Myslela som na neho, keď som ten byt zariaďovala. Netušila som, že ho niekedy uvidí, ale chcela som, aby sa mu páčil. Iba tak, keby náhodou.
Utierala som si vlasy a v bielizni pobehovala po obývačke. Díval sa na mňa a priniesol z balkóna popolník.
"Nefajčím dnu," zastavila som ho.
"Ale prestaň," ignoroval to a zapálil si niečo prenikavo mentolové.
"To sú čo za ženské cigarety?" privoňala som si.
"Som ukradol Zuze. No čo je to zač?" sŕkal víno a uvoľnene odklepával popol.
"Spoznali sme sa na nete, prvé rande, je v pohode," vyčesávala som si kučery, lebo som ich nenávidela.
"V pohode nestačí a tebe už vôbec nie," arogantne si potiahol a vyfúkol dym do výšky.
"Mám ho na pozadí, otvor comp," zahundrala som, on sa plesol do čela a neveriacky otváral môj notebook.
Stíchol. Zvážnel. Dvakrát zaklipkal očami a potom sa na mňa celkom bez úsmevu pozrel.
"To naozaj?" v hlase nemal ani náznak úsmevu.
"Je pekný, nie?"
"Vyzerá ako ja."
"No to určite!" pobúril ma jeho egocentrizmus, ale on sa stále nesmial.
"Malá... čo to robíš?" zahasil cigaretu a díval sa na fotku chlapa na mojom pozadí.
"Tebe úplne šibe, Danik," hádzala som vlasmi, aby sa skôr usušili, lebo sa mi pokazil fén a s mokrou hlavou som von ísť nemohla.
"Nerob sa."
"Každý, kto je blond, nevyzerá ako ty!"
"Ale on áno."
Nenechal si to vyhovoriť a mne sa vlastne ani nechcelo. Obliekla som si šaty, nakreslila na hlavu tvár, poslala mu vzdušný bozk a povedala, že pred polnocou som doma a nech sa správa, ako keby bol vo vlastnom. Návštevy bývalých frajerov sú vždy také čudné spoločenské udalosti...
Ľubo čakal vo vinárni. Nenápadne som žmurkla na čašníčku a tá prikývla. Poznali sme sa roky, chodila som tam denne s partiou mojich priateľov, ktorá sedela pri stole na konci. Ak by to bol úchyl a vrah, mal by ma kto zachrániť.
"Dobrý večer," povedala som a usmiala sa.
"Ahoj," vstal, chytil ma za rameno a dal mi bozk na líce. Mal jamky ako nikto na svete a asi mu aj bolo čudné, čo sa mu toľko dívam na diery v lícach, ale nemohla som inak.
"Meškám len tak ako dáma, však hej?"
"Presne predpísaných päť minút, ale ak si dáš dva poháre vína, tak si prostitútka!" zacitoval repliku s môjho obľúbeného snobského seriálu a mne sa roztiahli kútiky od seba. Bol krásne šarmantný a hulvát zároveň. Priťahovalo ma to viac, ako by som si bola ochotná pripustiť.
Mal uhladený výzor, až som mala potrebu ho trochu zašpiniť. Daniel mal pravdu. Boli celkom rovnakí. Ale ten chlap predo mnou nebol hráč. Nechcel príbeh, nemal fetiš v prekáračkách, kto napíše lepšiu story, koho postavy skôr ožijú a koľko odtieňov môže mať jedna príšerná kniha. Prišiel, lebo mal chuť na víno a roztúžené ženské lono.
"Si celkom rovnaká, ako keď sme si písali, to som vôbec nečakal," usmial sa.
"Máš celkom najviac super jamky na svete, to som úplne čakala!" povedala som a zhypnotizovane mu strkala ukazovák do líca a on sa smial.
"Neveril som, že to spravíš..." plesol ma po ruke a ja som sa zatvárila smutne.
"Nerooob," vystierala som ruku zasa a on ma zasa plesol.
"Sú tu ľudia, čo si pomyslia!"
"Poznajú ma, robím to furt, keep calm," povedala som a jemu skoro zabehol kúsok syra, ktorý k tomu vínu jedol. Tlmene som sa nad tým pousmiala a ďalej konverzovala. Bez prstu v jeho jamke a láskavého podtónu. Nestál oň, nechcel, aby som ho balila, ani aby som bola rozkošná. Mala som byť len sexy, pripitá a radodajná. Každých päť minút som sa pristihla pri tom, ako mi tá úloha nesedí a myslela na to, čo Dano povedal. Musela som zistiť, či mal pravdu. Neznášam, keď má!
"Počuj, Ľubo, sú veci, čo sa tu nedajú, nejdeme ku mne?" povedala som narovinu a on zdvihol pravé obočie a prikývol.
Zamávala som barmanke a kamarátom, ktorí vracali tretiu prázdnu karafu a mávla na Obchodnej na taxík. Nepovedali sme si v ňom ani slovo, držal ma za koleno a občas poškrabkal, ja som sa usmievala a dívala cez okno von.
Vo dverách zaštrngali kľúče a v obývačke sa ešte svietilo. Hrala nejaká klavírna hudba a všade smrdel mentol.
"Dáko skoro, čo mal tretie oko?" ozvalo sa z kuchyne.
Ľubo sa na mňa nechápavo zadíval a vo dverách sa objavila ďalšia nechápavá hlava.
"Danik, to je Ľubo. Ľubo, to je Daniel. Nech vás oboch teší," usmiala som sa oni ostali stáť oproti sebe, ako by sa dívali do neznesiteľného zrkadla. Blonďaví, modrookí, šľachovití, v drahých slimfitkách, s dokonale oholenými tvárami. Obaja boli ticho, pozerali sa na seba, klipkali očami a Dano ma nesklamal a prvý mu podal ruku.
"Zdravím," potriasol mu pravicou a Ľubo sa na mňa zmätene zadíval.
"Ak je toto nejaká veľmi čudná ponuka na trojku, tak do toho nejdem," povedal a my dvaja sme sa rozosmiali. Daniel tlmene a ja nahlas, lebo presne toto som čakala.
Sadli sme si do obývačky, oni pili ťažké červené, ja ľahké biele a už mi nevadilo, že fajčíme vo vnútri. Ani to, že sa o mne tí dvaja rozprávajú, ako keby som tam nebola.
"Tak ty si s ňou chodil a teraz ste kamaráti? Na také veci neverím," bol rozkošne pripitý a krútil hlavou príliš silno. Ráno ho bude bolieť šija. Naisto.
"Ja som s ňou väčšinou sedel, ona nerada chodí," uškŕňal sa a ležérne opieral o gauč.
"Mal by si mi povedať, čo na ňu platí, nech nestrácam čas galantnosťou," povedal pošepky.
"Hlavne, nech ťa nikdy nevidí opitého, má z toho nervy," zasmial sa a vzal ďalšiu prázdnu fľašu do kuchyne.
Ľubo sedel a jamkato sa na mňa usmieval. Díval sa mi uprene do očí a krútil hlavou, ako keby chcel povedať, že neverí tomu, čo som mu to urobila a vlastne ani nechápe prečo. A ja som mu strašne chcela povedať, že ten vzťah s chlapom, čo ho tu opíja, skončil preto, lebo nemal jamky a ja som sa mu nemala kam schovať... a že on síce jamky má, ale schovať ma nechce... a tak by sa mali nejako spojiť, nech mám konečne to, čo chcem.
Daniel sa vrátil s fľašou becherovky, ktorú som mala v chladničke asi mesiac. Odkladala som ju Borisovi, lebo sľúbil, že si s bývalými spolužiakmi urobia výjazd do metropoly, tak som nakúpila alkohol pre osem ľudí. Títo dvaja ho zvládli za jednu noc s prehľadom.
Dobre sa bavili, nemala som chuť ich trhať od seba. Vyšla som na balkón a premýšľala, čo sa to tam vlastne deje. Koho to vôbec mám v byte a prečo. Smiala som sa na vlastnej bizarnosti a dívala sa do okien bytov oproti. Na osmičke niekto vášnivo súložil pritisnutý na okno. Vbehla som dnu zavolať chlapcov, nech sa idú pozrieť tiež. Ležali jeden vedľa druhého na gauči, do miestnosti prchal alkohol, v popolníku boli zle zahasené cigarety, podfarboval to Nick Cave a obaja spali s jednou rukou za hlavou.
Priniesla som dve deky, pozakrývala ich a upratala. Vzala som si fľašu nedopitej becherovky a chvíľu ich pozorovala. Myslím, že to nie som ja, kto mal dnes rande. Exla som zvyšné dva deci, zatriaslo mnou, ľahla som si medzi nich a keď som si chcela vystrieť nohy a ruky, obaja sa mi otočili chrbtom.
Mám vybraný vkus.
Päťdesiat odtieňov blonďavej
01.10.2013 23:10:16
...alebo iba jeden.
- | stály odkaz
Komentáre
sur,
:))
:-))